Centrálne banky spúšťajú najrozšírenejšie zvyšovanie sadzieb za viac ako dve desaťročia

Centrálne banky rýchlo zvyšujú sadzby pri najrozšírenejšom sprísňovaní menovej politiky za viac ako dve desaťročia, podľa analýzy Financial Times, ktorá odhaľuje zvrátenie ich predchádzajúceho historicky uvoľneného postoja.

Politickí činitelia na celom svete oznámili za posledné tri mesiace viac ako 60 zvýšení súčasných kľúčových úrokových sadzieb, podľa FT analýzy údajov centrálnych bánk – čo je najväčší počet prinajmenšom od začiatku roku 2000.

Čísla ilustrujú náhly a geograficky rozšírený obrat veľmi akomodatívnej menovej politiky prijatej od globálnej finančnej krízy v roku 2008 a ďalej posilnenej počas pandémie koronavírusu. Úrokové sadzby sa za posledné desaťročie pohybovali blízko bezprecedentných miním vo väčšine vyspelých ekonomík a v niektorých prípadoch sa dostali do záporných hodnôt.

Náhly posun v politike prichádza v čase, keď inflácia v mnohých krajinách dosiahla maximá za niekoľko desaťročí, poháňané prudko rastúcimi cenami energií a potravín, odkedy Rusko vo februári napadlo Ukrajinu.

Jennifer McKeown, vedúca oddelenia globálnej ekonomiky vo výskumnej firme Capital Economics, povedala: „Svetové centrálne banky sa pustili do najkoordinovanejšieho cyklu sprísňovania za posledné desaťročia.“ 

Medzi 55 kľúčovými menovopolitickými sadzbami, ktoré sa nedávno zvýšili, sú sadzby z federálny rezervný systém a Bank of England, ktoré vyzvali na načasovanie desaťročí ultra uvoľnenej menovej politiky a zároveň reagovali na prudký nárast cien zvýšením sadzieb na nasledujúcich stretnutiach.

Christian Keller, ekonóm spoločnosti Barclays, povedal: „Cyklus sprísňovania je skutočne globálnym fenoménom.“

Začiatkom mája Fed zvýšil svoju základnú sadzbu o 50 bázických bodov na rozpätie od 0.75 percenta do 1 percenta, čo je najväčší nárast od roku 2000. Bank of England zvýšila sadzby na posledných štyroch stretnutiach, pričom májové zvýšenie posunulo hlavnú sadzbu na 1 percento.

Zdá sa, že Európska centrálna banka v júli prvýkrát od roku 2011 zvýši náklady na pôžičky a v septembri ukončí svoj osemročný experiment so zápornými sadzbami. Očakáva sa, že kanadské, austrálske, poľské a indické centrálne banky zvýšia sadzby v najbližších týždňoch.

Napriek tomu sú sadzby podľa historických štandardov stále nízke a ekonómovia varovali, že nedávne zvýšenia sú len začiatkom globálneho cyklu sprísňovania.

McKeown uviedol, že z 20 hlavných centrálnych bánk po celom svete 16 pravdepodobne zvýši úrokové sadzby v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov. Očakáva sa, že utiahnutie bude najrýchlejšie v USA a Spojenom kráľovstve. Trhy očakávajú zvýšenie sadzieb menovej politiky o minimálne 100 bázických bodov do konca tohto roka alebo začiatkom budúceho roka v eurozóne, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande.

Keller povedal, že vďaka rozšírenému trendu je pravdepodobnejšie, že tvorcovia politík zvážia zásadnejšie kroky: „Oznámenie neočakávane väčších alebo skorších politických krokov je jednoduchšie, ak ich robia všetci ostatní.“

Rozvíjajúce sa trhy v Latinskej Amerike sa minulý rok pustili do sprísňovania cyklov, keďže ich ekonomiky poškodila pandémia. brazil zvýšila sadzby 10-krát za niečo vyše jedného roka na 12.75 percenta, z iba 2 percent v marci minulého roka. Náklady na pôžičky zvýšili aj Mexiko, Peru, Kolumbia a Čile.

Silvia Dall'Angelo, ekonómka investičnej správcovskej spoločnosti Federated Hermes, uviedla, že centrálne banky na rozvíjajúcich sa trhoch „reaktívnejšie reagovali na výskyt zvýšenej inflácie“.

V Afrike, Ghane, Egypte a Juhoafrickej republike zvýšili svoje sadzby.

Zatiaľ čo inflácia bola vo východnej Ázii nižšia, Bank of Korea minulý štvrtok zvýšila svoju referenčnú sadzbu už druhý mesiac po sebe a Bank Negara Malaysia prekvapila trhy nárastom o 25 bázických bodov začiatkom tohto mesiaca.

Jednou z hlavných ekonomík, ktoré sa vzpierajú trendu, je Čína, kde rastúce ekonomické škody spôsobené rozsiahlymi vírusovými obmedzeniami a problémami v sektore nehnuteľností prinútili úradníkov znížiť základnú sadzbu jednoročných úverov o 10 bázických bodov z 3.8 percenta na 3.7 percenta. Súkromní poskytovatelia úverov tiež znížili úrokové sadzby hypoték.

Bank of Japan dodržala svoj prísľub udržať výnosy na nule, a to aj prostredníctvom rozšírenia svojej súvahy, ak to bude potrebné.

Ruská centrálna banka, ktorá agresívne zvýšila sadzby minulý rok a na začiatku svojej invázie na Ukrajinu, ich v posledných mesiacoch znížila trikrát, čo odrážalo stabilizáciu rubľa.

Source: https://www.ft.com/cms/s/addbf3ca-9859-47cb-bb8f-56a34aa13930,s01=1.html?ftcamp=traffic/partner/feed_headline/us_yahoo/auddev&yptr=yahoo