Čína a India kontrolujú 60 % celého trhu so zlatými šperkami na celom svete

China and India control 60% of all gold jewelry market globally

Zlaté šperky naďalej oslovujú rôzne kultúry po celom svete, s dodatočným využitím žltého kovu, ako napr investície príležitosti, ktoré prekvitajú aj napriek nepriaznivým ekonomickým situáciám. Zlato má po celom svete mnoho rôznych použití, z ktorých každé je veľmi odlišné od ostatných.

V tomto riadku sú uvedené údaje finbold naznačuje, že Čína a India tvorili v roku 60.53 2021 % svetového trhu so zlatými šperkami podľa ton predaného zlata. Najmä s 675 predanými tonami viedla Čína s podielom na trhu 31.77 %, zatiaľ čo indickí spotrebitelia nakúpili 611 ton, čo predstavuje 28.76 %. Juhovýchodná Ázia zahŕňajúca Indonéziu, Thajsko, Vietnam, Singapur a Malajziu kumulatívne nakúpila 64 ton.

Ďalšími poprednými spotrebiteľmi klenotníckeho zlata sú Spojené štáty americké (149 ton), Európa (68 ton), Turecko a Spojené arabské emiráty (68 ton). Zvyšok sveta má tretí najväčší podiel 489 ton alebo 23.02 %.

Rozdelenie dopytu po zlate podľa sektorov k 3. štvrťroku 2022 naznačuje, že šperky sú na prvom mieste s 67.17 milióna uncí, po ktorých nasledujú investície s 30.56 milióna uncí, zatiaľ čo dopyt po tyčiach je na treťom mieste s 30.52 milióna uncí. Priemysel je na štvrtom mieste s 11.7 milióna uncí, zatiaľ čo elektronika je na piatom mieste s 9.61 milióna uncí. 

Prečo Čína a India vedú v zlatých šperkoch

Čínsky dopyt po zlatých šperkoch možno pripísať kultúrnym praktikám v krajine. Dopyt je poháňaný najmä spoločnosťou, ktorá hromadí viac bohatstva, na čele s rastúcou strednou triedou vedenou názorom, že vlastníctvo zlata preukazuje dobrú finančnú predvídavosť s prísľubom úkrytu šťastia.

Najnovší trend tiež poukazuje na to, ako spotrebitelia šperkov profitovali z poklesu cien zlata, keď Čína uvoľnila prísne obmedzenia blokovania vo veľkých mestách. 

Význam zlata v čínskej kultúre sa prejavuje praktikami, ako je darovanie drahého kovu mladým členom rodiny pri zvláštnych príležitostiach. Zlaté šperky majú zároveň v čínskom Novom roku osobitné miesto. Celkovo dopyt po zlate v Číne zrýchlili aj priateľské politiky, ako je zrušenie zákazu súkromného vlastníctva zlata. 

Okrem kultúrneho významu považujú indickí spotrebitelia zlata kov za uchovávateľa hodnoty, symbol bohatstva a postavenia a základnú súčasť rôznych rituálov. Na rozdiel od Číny má vidiecke obyvateľstvo Indie tiež hlbokú afinitu k zlatu vďaka jeho prenosnosti a schopnosti pôsobiť ako investičná možnosť. 

Celkovo možno povedať, že keď globálne ceny od júla 2020 klesajú, spotrebitelia v krajinách tiež hromadia aktíva na finančné zisky v nádeji, že budú mať prospech z rastu cien. Dopyt navyše signalizuje návrat na predpandemickú úroveň podporovanú poklesom cien. 

Prevaha zlata ako investičného produktu 

Kvôli jedinečným vlastnostiam zlata ako aktíva sa kov stále viac používa ako investičný produkt. Historicky sa zlato považovalo za bezpečné aktívum v časoch neistoty alebo ekonomických turbulencií. V tejto línii sa investori sústredili na kov uprostred prudko rastúcej inflácie, zatiaľ čo začlenenie zlata do portfólií tiež pomáha pri znižovaní volatility a minimalizácii strát počas korekcií trhu. 

Hoci alternatívy ako Bitcoin (BTC), zlato si stále udržuje prevahu ako historicky spoľahlivý, hmatateľný dlhodobý uchovávateľ hodnoty. Tento aspekt je zvýraznený silnejším výkonom zlata ako zlato akcie Agresívne sprísňovanie menovej politiky centrálnej banky však čiastočne zavážilo na cene. Zlato bolo vo všeobecnosti podporované väčším rizikom a neistotou. 

Centrálne banky hromadia zlato na diverzifikáciu 

Pozdĺž tej istej línie, centrálne banky hromadia zlato s cieľom mať stabilné aktíva vo svojich rezervách. Avšak so súčasnou ekonomickou neistotou, ktorá vedie k oslabeniu svetových mien, sa väčšina centrálnych bánk čoraz viac rozhodla pre kúpiť zlato, pričom inštitúcie majú v úmysle diverzifikovať sa od amerického dolára. Vo všeobecnosti zostáva investičný dopyt po zlate napriek tomu nevýrazný medvedí nálady na trhu. 

Predovšetkým zostáva priestor na to, aby zlato v budúcnosti stratilo svoju kultúrnu hodnotu, vzhľadom na existujúce znaky, že drahý kov stráca na popularite, najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí preferencia digitálnej verzie drahého kovu. S prevládajúcou globálnou infláciou však retailoví investori pravdepodobne budú naďalej hromadiť zásoby, aby získali status uchovávateľa hodnoty, zatiaľ čo výsledné zvýšenie úrokových sadzieb pravdepodobne dá prednosť iným produktom, ako sú fondy obchodované na burze zlata (ETFs). 

Zdroj: https://finbold.com/china-and-india-control-60-of-all-gold-jewelry-market-globally/