Je oddelenie Číny mýtom?

Už druhý rok po sebe sa obchod a investície medzi USA a Čínou zvýšili. A to aj napriek stupňujúcej sa kampani Washingtonu s cieľom zablokovať tok strategických technológií k svojmu geopolitickému rivalovi. Navonok sa zdá, že takéto kontrasty vyvracajú tvrdenie, že tieto dve ekonomiky sa oddeľujú.

Čísla sú jasné. Rok 2022 bol svedkom historického maxima v bilaterálnom obchode medzi USA a Čínou –$690 miliardy v kombinovanom dovoze a vývoze, podľa amerického Census Bureau. Dovoz z Číny sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 31 miliárd USD, zatiaľ čo vývoz z USA tiež vzrástol o 2.4 miliardy USD. V roku 2021 to nasledovalo podobný vzostupný trend.

Tieto čísla odhaľujú zmýšľanie medzi predsedajúcou generáciou generálnych riaditeľov, ktorí sa už desaťročia spoliehajú na Čínu ako na nemysliteľnú stratégiu rastu. Zoberme si, že v júli 2021 Americká obchodná komora v Šanghaji uskutočnila a prehľad 300 amerických spoločností a uviedli, že napriek rastúcemu nepriateľstvu medzi týmito dvoma krajinami 60 % zvýšilo svoje investície v Číne od predchádzajúceho roka. Viac ako 70 % amerických výrobcov uviedlo, že neplánujú presunúť svoju výrobu z Číny. To všetko, zatiaľ čo Bidenova administratíva mobilizovala iniciatívy dodávateľského reťazca „bez Číny“ medzi spojencami a uvádzala čínske spoločnosti na čiernu listinu.

Wall Street tiež zostáva optimistická voči Číne. Nová investičná vlna sa začala už v roku 2020, keď Peking odstránil limity zahraničného vlastníctva na vlastníctvo miestnych fondov a Goldman Sachs, JP Morgan, Citigroup, Morgan Stanley a ďalší orali viac ako $ 75 miliardy na čínske finančné trhy. Americká investičná spoločnosť Blackrock oznámila, že založí podielový fond v hodnote 1 miliardy dolárov, ktorý je prvou zahraničnou firmou, ktorá získala súhlas pre stopercentne vlastnený fond v Číne.

Tieto čísla môžu byť len špičkou ľadovca. Bloomberg oznámil, že offshore holdingové spoločnosti v oblasti daní prístavy, ako napríklad Kajmanské ostrovy, zakryli ďalšie zahraničné investície v hodnote 1.4 bilióna dolárov do Číny, vďaka čomu bol prílev zahraničných peňazí najmenej trikrát vyšší ako oficiálne čísla v účtovníctve.

Odchod Číny od nulovej politiky Covid v roku 2023 medzitým vyvolal nárast nadšenia investorov.

Veľký čínsky paradox

To všetko vedie k jednému obrovskému, zlému paradoxu. Ako môže byť Čína hlavným protivníkom Ameriky a zároveň dôležitým partnerom dodávateľského reťazca, ako aj výrobným uzlom a rastúcim trhom?

Existuje však veľmi skutočný a pretrvávajúci problém rozdvojenia globálnych dodávateľských reťazcov. „Strategické“ tovary a služby spojené s Čínou sa oddeľujú. Ekosystémy zahŕňajúce okrem iného polovodiče, superpočítače, biotechnológiu a kvantovú vedu sa budú naďalej oddeľovať, keďže sa Washington a Peking zapájajú do techno-nacionalista súťaž a hybridná vojna.

Veľkým problémom je hromadenie obchodu a investícií, ktoré sa ocitnú v obraznej šedej zóne, kde takzvané technológie „dvojakého použitia“ – zdanlivo neškodné komerčné položky, ktoré možno použiť aj na vojenské účely – si môžu užívať deň. až po náhlu čiernu listinu. Postupom času šedá zóna pohltí neuvážené čínske investície, pretože kontroly vývozu negujú dobre zavedené dodávateľské reťazce. Nevyhnutným výsledkom bude širšie oddelenie Číny.

Otázkou teda je, do akej miery sa rozdvojenie v technologickom prostredí stane katalyzátorom všeobecnejšieho oddelenia Číny? Odpoveď je, že to urýchli trend viac, ako väčšina očakáva.

Rozdvojenie technologického prostredia

Washington polovodič blokáda už účinne oddelila dodávateľské reťazce medzi americkými a väčšinou čínskych technologických spoločností. To zahŕňa Huawei a ZTE (telekomunikácie); SMIC a YMTC (polovodiče); DJI (drony); Dahua, Megvii, SenseTime a HikVison – všetky sú zo sektorov AI, monitorovacieho softvéru a hardvéru.

Pred zavedením amerických sankcií a kontrol exportu predstavovali vyššie uvedené značky miliardy dolárov v obchode s americkými a inými zahraničnými nadnárodnými spoločnosťami. Len Huawei v roku 2018 nakúpil komponenty za 70 miliárd dolárov od zahraničných dodávateľov, vrátane 11 miliárd dolárov od spoločností Intel, Micron a Qualcomm. To všetko v skutočnosti skončilo posledným kolom amerických vývozných kontrol polovodičov v r október z 2022.

Problémom, ktorému v súčasnosti čelia nadnárodné podniky v Číne, je rastúci zoznam tovarov, ktoré čoskoro skončia v sankčnom vedre. V prípade Huawei teraz Washington zvažuje všetko zákaz o prevode akékoľvek Americká technológia. Ak sa takýto krok použije mimo Huawei na iné vybrané firmy a odvetvia, vytvorí sa dominový efekt týkajúci sa všeobecného oddelenia Číny.

Šedá zóna

Technológie s potenciálnymi vojenskými aplikáciami sú prakticky v každom druhu komerčne dostupného tovaru, od prenosných počítačov, smartfónov a cloudovej infraštruktúry až po elektrické vozidlá a práčky.

Takéto položky s dvojakým použitím umožňujú celé obchodné sektory vrátane medicínskej a farmaceutickej oblasti, baníctva, energetiky, poľnohospodárstva a čistých technológií. Nepohodlnou pravdou je, že keď geopolitické súperenie medzi USA a Čínou narastá do konfrontácie – predstavte si Juhočínske more, Taiwan, indicko-pacifické divadlo alebo akúkoľvek neočakávanú zápalnú udalosť – nové kontroly vývozu USA a sankcie by mohli náhle diskvalifikovať veľký kus. operácií v Číne pre americké firmy.

Ak nedávne čínske „balónová brána“ prezrádza čokoľvek, je to to, že aktivity zhromažďovania spravodajských informácií v Pekingu sú zamerané na boj proti budúcej vojne s Amerikou. Bezprostrednou reakciou Washingtonu na incident bolo pridanie 6 Číňanov letecký spoločnosti na komerčnú čiernu listinu. Zdalo by sa to ako zdrvujúca odpoveď, ale postupom času bude oveľa viac subjektov v šedej zóne trpieť rovnakým osudom, ako sa USA snažia obmedziť vojenské kapacity Číny tým, že udusia všetky mysliteľné druhy transferu technológií. Nevyhnutným výsledkom je všeobecnejšie oddelenie Číny.

Pokiaľ ide o Wall Street, investori sa budú snažiť dosiahnuť transparentnosť, a teda vysledovateľnosť investícií v Číne. Washington je v súčasnosti v procese zavádzania nových odchádzajúcich investícií riadenie, ktorá vyžaduje, aby finančná inštitúcia poskytla záruky, že subjekty, do ktorých investuje, nie sú prepojené s Ľudovou oslobodzovacou armádou (PLA) a aparátom Čínskej komunistickej strany – prakticky nemožná úloha. To nakoniec diskvalifikuje veľkú časť neprehľadných investícií a povedie k všeobecnejšiemu oddeleniu finančných trhov.

Tí, ktorí nalievajú peniaze do Číny, musia ešte poriadne pochopiť nesmiernosť týchto síl. Dovtedy budú mnohí považovať oddelenie USA a Číny za mýtus.

Zdroj: https://www.forbes.com/sites/alexcapri/2023/02/14/is-china-decoupling-a-myth/