Generálny riaditeľ nemeckého technologického giganta SAP povedal, že svet vstupuje do ďalšej fázy globalizácie – a je do značnej miery optimistický, pokiaľ ide o vyhliadky v oblasti technológií napriek výzvam, ktoré predstavujú vyššie úrokové sadzby a narušenia dodávateľského reťazca.
„Z môjho pohľadu vstupujeme do ďalšej fázy globalizácie,“ povedal šéf SAP Christian Klein pre CNBC.Squawk Box Europe“ na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vo Švajčiarsku.
V tejto ére zmien sa firmy budú chcieť zamerať na vybudovanie odolných dodávateľských reťazcov a zlepšenie ich udržateľnosti, povedal Klein.
Dodal, že spoločnosti sa spájajú, aby zabezpečili svoje dodávateľské reťazce a riešili problémy podnikovej zodpovednosti lepším využívaním údajov.
Dodávateľské reťazce boli spochybnené zhlukom faktorov, v neposlednom rade pandémiou Covid. Blokády spôsobili veľké narušenie hospodárskej produkcie a zdôraznili závislosť globálneho obchodu od Číny.
Ukrajinsko-ruská vojna tieto problémy ešte znásobila, keďže Rusko je významným dodávateľom ropy a plynu a Ukrajina je zdrojom dôležitého vývozu súvisiaceho s potravinami, poľnohospodárstvom a priemyslom. To viedlo k otrasom dodávateľských reťazcov a vyšším cenám pre spotrebiteľov a podniky na celom svete.
Sankcie voči Rusku medzitým viedli spoločnosti k tomu, aby prehodnotili, kde zakladajú svoje operácie – vrátane SAP.
Napriek tomu Klein povedal, že je optimistický, pokiaľ ide o cestu, ktorá nás čaká.
„My v technologickom sektore, my v SAP, sme si veľmi istí budúcim rokom,“ povedal Klein.
V súvislosti s pochmúrnym stavom makroekonomických podmienok povedal, že došlo k škrtom v technológiách, ako aj v širšom hospodárstve, a že generálni riaditelia veľkých podnikov sú čoraz opatrnejší, pokiaľ ide o výdavky.
V technológiách došlo k vlnám prepúšťania, a to aj v takých oblastiach, ako sú napr Amazonka a meta, keďže vyššie sadzby a obavy z recesie ich nútia byť pri výdavkoch obozretnejšie.
„Veľmi dlho sme mali negatívne úrokové sadzby,“ povedal Klein. To sa teraz zmenilo v Európe aj v Spojených štátoch, keď Federálny rezervný systém, Európska centrálna banka a Bank of England zvýšili úrokové sadzby, aby skrotili prudko rastúcu infláciu.