Vladimir Putin bol dosť unáhlený, aby napadol Ukrajinu. Mohol by zdvojnásobiť svoju stávku znížením exportu ruského zemného plynu stúpencom Ukrajiny v Európe? Momentálne to tak nevyzerá.
Ruský líder pred týždňom spustil svoj posledný pohľad na Západ, keď oznámil, že „nepriateľské štáty“ budú musieť začať platiť za plyn v rubľoch, nie v eurách alebo dolároch. Jeho nepriateľskí kolegovia v celej Európskej únii to riadne odmietli.
Putinovo pokračovanie, keď prišiel jeho termín 31. marca, bolo nejednoznačné. Neplatenie odteraz v rubľoch sa bude „považovať za porušenie záväzkov so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami“, povedal na televíznom stretnutí ministrov. Prepisy z hovoru s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom zneli skôr ako kompromis: platby v tvrdej mene by mohli pokračovať, ak by boli prevedené cez gazprombank (ticker: GZPR.Russia), finančná odnož ruského štátom vlastneného exportného monopolu. Za aprílové dodávky plynu sa platí až v máji, čo dáva spoločnosti Brinkmanship ďalší mesiac.
Platba rubľom je pre Putina zvláštnou červenou čiarou.
Gazprom
(GAZP. Rusko) od začiatku vojny pred piatimi týždňami zarába Rusku 340 miliónov dolárov (306 miliónov eur) denne, odhaduje energetický konzultant ICIS. Moskva tie peniaze potrebuje. Dve tretiny jej devízových rezerv sú zmrazené sankciami a centrálna banka oznámila, že od polovice februára vyčerpala 39 miliárd dolárov z toho, čo jej zostalo. "Moja prvá myšlienka je: Prečo nechcú tvrdú menu?" hovorí Aaron Hurd, senior manažér menového portfólia v State Street Global Advisors.
Putinovým predpokladaným cieľom je znovu naliať likviditu do rubľa, ktorý sa vďaka sankciám stal takmer neobchodovateľným, a to aj napriek tomu, že mena v posledných dňoch prudko stúpla. Európski zákazníci sú odhodlaní odolať z rovnakého dôvodu. „Voľne padajúci rubeľ je súčasťou sankcií,“ hovorí Samantha Grossová, riaditeľka iniciatívy pre energetickú bezpečnosť a klímu v think-tanku Brookings.
Po nedávnej návšteve prezidenta Josepha Bidena na kontinente sa objavila nádej, že USA by mohli zmierniť ruský energetický ráz na Európu. Biden prisľúbil tento rok ďalších 15 miliárd kubických metrov skvapalneného zemného plynu, čo je 10-tina toho, čo EÚ nakupuje od Ruska. Asi 12 BCM z toho už bolo odoslaných, hovorí Jonathan Stern, zakladateľ programu výskumu plynu na Oxfordskom inštitúte pre energetické štúdie.
LNG nie je rýchle riešenie. Súčasné americké projekty by mohli priniesť exportný boom od roku 2026, vypočítava Stern. Potom by potrebovali 15 rokov kúpnopredajných zmlúv na splatenie. Európa už možno nebude potrebovať plyn, ak dosiahne svoje ciele v oblasti obnoviteľnej energie.
Potom sú tu zmluvy Gazpromu, ktoré obe strany plnili už od 1970. rokov. Európania sa sťažujú, že Putinov návrh platby rubľom by porušil súčasné dohody, ktoré stanovujú platobnú menu. Ale vlastný cieľ EÚ znížiť dovoz ruského plynu o dve tretiny by zrušil záväzky „ber alebo plať“, ktoré budú v roku 90 stále pokrývať 2030 BCM ročne, hovorí Stern.
„Neexistuje žiadna náhrada za ruský plyn, ktorý Európa dováža,“ uzatvára Anne-Sophie Carbeau, globálna výskumníčka z Centra pre globálnu energetickú politiku Kolumbijskej univerzity. "Dôsledky pre európsky priemysel by boli katastrofálne."
Príbeh by sa však mohol líšiť v historických pojmoch, ktoré Putin stále viac preferuje. Takto to vyzerá v Nemecku, najväčšom a v minulosti najpriateľskejšom zákazníkovi Gazpromu, hovorí Marcel Dirsus, člen Inštitútu pre bezpečnostnú politiku Univerzity v Kieli. „Na Nemecko je čoraz väčší tlak, aby prestalo financovať nepriateľskú mocnosť,“ hovorí. "Nulová závislosť od Ruska nie je či, ale kedy."