Willy Wonka 'Woke': Kontroverzia Roalda Dahla, vysvetlená

Klasické detské knihy, ktoré napísal Roald Dahl, ako napr Charlie a čokoládová továreň a Matilda, sa prepisujú s cieľom odstrániť potenciálne urážlivé výrazy, čo je krok, ktorý uráža čitateľov na celom internete.

Zmeny vykonal vydavateľ Puffin a spoločnosť Roald Dahl Story Company, ktorú teraz vlastní Netflix; streamovací gigant získal literárny majetok v roku 2021 za ohlásenú 1 miliardu dolárov a plánujú použiť Dahlove príbehy ako štartovaciu plochu pre „vytvorenie jedinečného vesmíru naprieč animovanými a hranými filmami a televíziou, publikovaním, hrami, pohlcujúcim zážitkom, živým divadlom, spotrebnými produktmi a ďalšími“.

Čo sa zmenilo?

Citliví čitatelia prečesali diela Dahla a uhladili okraje notoricky ostrého, ostrého autora, odstránili slová a pridali celé pasáže; Augustus Gloop už nie je „tučný“, je „obrovský“ (stále sa zdá byť taký zlý, ale v poriadku), zatiaľ čo pani Twit z Tweety už nie je „škaredá“, len „zvieratá“.

Každý rodič, ktorý čítal Dahlove knihy svojim deťom, vie, že medzi týmito úžasnými príbehmi sú uhniezdené pomätené tirády, ako žiletky ukryté vo vnútri šťavnatej tyčinky. Dahl je taký jedinečne neviazaný, divoko vynaliezavý spisovateľ, ktorý niekedy robí čudné reči, v ktorých veselo tučne robí hanbu deťom alebo spája fyzickú krásu priamo s cnosťou.

Zdá sa však, že niektoré zmeny slov nedávajú vôbec zmysel. Slová „čierna“ a „biela“ boli odstránené; BFG už z nejakého dôvodu nenosí čierny plášť a postavy už nie sú „biele od strachu“, Informoval o tom denník Daily Telegraph.

Keď Matilda, mladý génius, objaví svoju vášeň pre čítanie, už sa nestráca v písaní Josepha Conrada a Rudyarda Kiplinga; týchto dvoch nahradili Jane Austen a John Steinbeck.

Na Twitteri komentátori kritizovali zmeny v Dahlových knihách ako „zobudil“ a „absurdné“. Umelecká a zábavná redaktorka Daily Telegraph Anita Singh napísala: „Na zmenách Roalda Dahla ma hnevá to, aké sú hlúpe. Zákaz slova „tučný“, no ponechanie vo zvyšku popisu, v ktorom je Augustus Gloop jasne tučný.“

Autor Salman Rushdie napísal: „Roald Dahl nebol žiadny anjel, ale toto je absurdná cenzúra. Puffin Books a panstvo Dahl by sa mali hanbiť.“

Politický karikaturista Matt Bors odsúdil úpravy ako „patetické a trápne veci, ktoré nemožno podporiť v čase masívnych cenzúrnych zákazov kníh“.

Medzi pravičiarmi a progresivistami neexistoval rozdiel; Prevažná väčšina kritikov vyjadrila obavy, že Dahlove úpravy by vytvorili precedens, kde by sa diela mohli meniť v reakcii na neustále sa meniacu kultúrnu klímu.

Nie je to prvýkrát, čo boli Dahlove príbehy upravené s cieľom odstrániť urážlivý materiál; pôvodne boli ikonické spievajúce a tancujúce Oompa-Loompas z Wonkovej čokoládovne opísaný ako africký Pygmejský ľud, ktorého Wonka „prepašoval“ z Afriky v debnách. V revízii knihy z roku 1973 Dahl prepísal Oompa-Loompa ako fantastické stvorenia, podobné pixies alebo trpaslíkom.

Touto zmenou sa nič nestratilo, okrem rasistickej karikatúry, aj keď je pozoruhodné, že úpravu si vybral sám Dahl. Nebolo to prvýkrát, čo autor odhalil svoju bigotnosť; Dahl bol tiež hlboko antisemitský a bol známy svojimi šokujúcimi antisemitskými vyhláseniami. Dahlova rodina sa ospravedlnila v mene autora v roku 2020.

Napriek všetkým svojim chybám Dahl vynikal v písaní skrútených osobností, ktoré tvoria hrozné vzory, ale hlboko presvedčivé postavy.

Dahlove desivé príbehy sú plné urážlivých, nenávistných dospelých, ktorí sa živia zraniteľnými deťmi; ostré hrany sú nevyhnutnou súčasťou zážitku. Pri opätovnom čítaní Charlie a čokoládová továreň, je zrejmé, že s Willym Wonkom nie je niečo v poriadku; zdá sa, že zámerne tlačí tieto deti do pokušenia pre svoju vlastnú zábavu.

Dahlova fixácia na potrestanie detí v jeho príbehu za zločiny „žuvania žuvačky“, „tučného“ a „sledovania televízie“ neuveriteľne odhaľujú nielen Dahlove osobné patológie, ale aj chladné, nemilosrdné prostredie, v ktorom vyrastal.

Príbeh Wonkovej továrne na čokoládu je nadčasový, no mnohé prvky zle zostarli, pretože kniha je produktom inej doby; nemali by sme tieto diela nechať nedotknuté, aby sme pochopili, ako veľmi sa veci zmenili?

Ak sa vydavatelia chystajú vymazať všetky drsné hrany klasických príbehov, mohli by sme písanie beletrie nechať na AI sludgebotov a skončiť. Nehrozí predsa žiadne nebezpečenstvo nechať staré príbehy zle zostarnúť; neustále sa rodia nové príbehy, ktoré odrážajú progresívne hodnoty a podvracajú škodlivé trópy; dnešný kozmický horor je presiaknutý existenciálnou hrôzou HP Lovecrafta, bez zúrivého rasizmu.

Treba poznamenať, že čistka citlivosti voči Dahlovým dielam nebola vykonaná v reakcii na kampaň požadujúcu láskavejšieho a nežnejšieho Roalda Dahla. Bolo to obchodné rozhodnutie, pokus udržať Dahlovu prácu chutnú širokému publiku, prípad uprednostňovania zisku pred umeleckou integritou, pravdepodobne preto, aby filmový vesmír Netflixu mohol prekvitať bez odcudzenia potenciálnych zákazníkov.

Toto bol pracovný trh, nie „prebudené snehové vločky“.

Koniec koncov, dnešné deti čelia chaotickej mediálnej scéne oveľa problematickejšej ako Dahlove zvrátené posadnutosti; TikTok zvracia klipy Andrewa Tatea, radikalizácia 11-ročných do mizogýnov a YouTube chrlí palivo z nočnej mory podľa hodiny.

Obsahové varovanie na začiatku Dahlových kníh by určite stačilo, tak ako pri urážlivých Disney karikatúrach; ak sú deti dosť staré na to, aby čítali a tešili sa z Dahlových príbehov, sú dosť staré na to, aby pochopili súvislosti.