So zvyšovaním sadzieb vytvára Fed riziko deflácie

Hoci sa zdá, že predseda Fedu naznačuje, že politika zvyšovania sadzieb bude pokračovať, mnohí varujú pred deflačnými rizikami v USA.

Predseda Fedu vytvára riziko deflácie

Zdá sa, že Fed má v úmysle neustúpiť ani o centimeter zo svojej agresívnej politiky, aby čelil rekordnému nárastu inflácie, ktorá v USA dosiahla 9 %. V nedávnom prejave v Jackson Hole, predseda Jerome Powell dal jasne najavo, že politika zvyšovania sadzieb bude pokračovať, kým sa inflácia nevráti na prijateľnú úroveň.

„Čím dlhšie zostane inflácia vysoká, tým väčší problém to bude,“ povedal muž číslo jedna Federálneho rezervného systému vo Wyomingu a následne povedal, že Fed „energicky“ použije nástroje, ktoré má k dispozícii, aby pokračoval v boji proti vzplanutie cien v USA. Akoby sa hovorilo, že dve po sebe idúce zvýšenia o 0.75 %. v USA sadzby určite nebudú posledné. Powell však zároveň pripustil, že táto úroková politika môže mať negatívne dopady na ekonomiku a vrecká ľudí.

V tejto súvislosti Powell uviedol, že:

„Zatiaľ čo vyššie úrokové sadzby, pomalší rast a flexibilnejšie podmienky na trhu práce znížia infláciu, bude to mať negatívny dopad aj na vrecká domácností a podnikov,“ povedal Powell. „Toto sú. nešťastné náklady na zníženie inflácie. Ale neschopnosť obnoviť cenovú stabilitu by bola pre ekonomiku ešte horšie.

Stručne povedané, Fed si myslí, že napriek skutočnosti, že existujú riziká pre ekonomické oživenie zo stabilného a silného rastu nákladov na peniaze, rázne nečelenie rastu inflácie by mohlo mať ešte horšie účinky. Mnohí ekonómovia a experti si myslia, že by to mohlo dokonca spôsobiť recesie na ekonomiku, ktorá sa zotavuje, no musí zápasiť so všeobecnou situáciou, ktorá ani zďaleka nie je jednoduchá. 

Obavy Elona Muska a Cathie Woodovej

Niektorí ľudia, ako zakladateľ Tesly Elon Musk, ísť ešte ďalej a poukázať na to, že nadmerné zvýšenie sadzieb by mohlo mať aj deflačné účinky na ekonomiku.

Muskovo varovanie prišlo po analýze generálneho riaditeľa Ark Invest Cathie Woodová, ktorý varoval:

"Popredné ukazovatele inflácie, ako je zlato a meď, poukazujú na riziko deflácie."

Podľa Wooda by už americká ekonomika bola v recesii, napriek tomu, že ekonomické údaje by toto tvrdenie zatiaľ zrejme vyvracali. Podľa generálnej riaditeľky Ark Invest by problém po inflácii bol teraz jej presným opakom, a to defláciou, ako argumentovala v rozhovore pre CNBC:

"Mýlili sme sa v jednej veci a to, že inflácia bola taká trvalá, ako bola," povedal Wood. „Dodávateľský reťazec... Nemôžem uveriť, že to trvá viac ako dva roky a ruskú inváziu na Ukrajinu sme, samozrejme, nemohli vidieť. Inflácia bola väčším problémom, ale pripravila nás o defláciu.

Wood tvrdí, podobne ako mnohí iní ekonómovia, že Fed sa mýlil dvakrát. Po prvé, čakala by príliš dlho, kým by zasiahla, aby čelila mohutnému nárastu inflácie v posledných mesiacoch, a potom by teraz zasiahla príliš drasticky. Nie je náhoda, že po prejave predsedu Fedu v Jackson Hole trhy reagovali rozsiahlymi poklesmi na všetkých hlavných akciových trhoch.

Mnoho členov Kongresu vrátane senátora Elizabeth Warren, ostro kritizoval túto politiku s tým, že tento postoj centrálnej banky by mohol viesť hviezdnu ekonomiku k pravdepodobnej recesii.

V auguste Musk povedal, že je presvedčený, že inflácia by už teraz dosiahla vrchol, čo naznačuje, že Fed by mohol zaujať menej agresívny postoj a začal by svoj zostup, čo by mohlo viesť k deflácii a následnej 18-mesačnej recesii.

Súčasná úroveň inflácie v USA a Európe

Najnovšie údaje o inflácii v USA skutočne zaznamenali zjavné zastavenie rastu cien v Amerike. A to je dôvod, prečo Powellov prejav prekvapil tých, ktorí si mysleli, že centrálna banka teraz zaujme aspoň vyčkávavejší postoj k menovej politike, aby udržala infláciu na uzde, ktorá zostáva nad 8%

Na druhej strane, americká a európska ekonomika pochádza z rokov veľmi expanzívnej politiky centrálnych bánk, ktorá síce mala určite pozitívne účinky na ekonomiku, no zároveň viedla k dlhodobým deformáciám a špekuláciám, ktoré teraz exploduje s rekordným nárastom komodít, energií a cien vo všeobecnosti.

ECB nedávno tiež výrazne zvýšila sadzbu o 0.50 %, aby bojovala s infláciou, ktorá je ešte vyššia ako v USA, a to o viac ako 9 %. Ale aj táto oneskorená európska intervencia by mohla mať na oživenie ekonomiky ešte horšie účinky ako v USA. Starý kontinent sa tiež musí vysporiadať s obrovským nárastom nákladov na energiu, ktorý ešte zhoršil vypuknutie konfliktu, a ekonomikou, ktorá ukazuje zmiešané signály, pričom európska lokomotíva, Nemecko, ukazuje jasné známky spomalenia ekonomiky, čo niektorí hovoria, by mohlo čoskoro viesť k recesii.

Problém inflácie bol pre Európsku centrálnu banku vždy prioritou, ktorou sa v posledných rokoch riadila ako mantru, pričom za spravodlivú sadzbu považovala 2 % (údaj, ktorý pri pomyslení na súčasné sadzby vyvoláva úsmev). Finančná kríza v roku 2008 a súčasná pandémia s následnými recesiami v Európe a krízami štátneho dlhu však viedli k nevyhnutnému uvoľneniu opatrení zo strany ECB a Fed.

Riziko, že recesia bude trvať príliš dlho

Teraz však existuje riziko, že sa čakalo príliš veľa času a že príliš náhle a silné intervencie môžu mať v skutočnosti opačný účinok a poslať ekonomiku USA a Európy do akéhosi začarovaného kruhu, ktorý by mohol ničivé účinky na slabšie vrstvy obyvateľstva.

Ako vysvetľujú všetky texty politickej ekonómie, keď je ekonomika silne zaťažená dlhom, akým je v súčasnosti americká a európska ekonomika, v dôsledku neustáleho rozširovania ponuky úverov, keď táto ponuka prudko klesá v dôsledku zvýšenia sadzieb, ako napr. ten, ktorý prevádzkuje Fed a ECB, ceny aktív klesajú a nadmerné špekulatívne investície sa likvidujú. To má za následok tzv dlhová deflácia, čo sa zdá byť presne stavom, ku ktorému smerujeme.

Zdroj: https://en.cryptonomist.ch/2022/09/12/rate-fed-creates-deflation-risk/